Tradičné práce
Hlavnou a prvou myšlienkou parády je priblížiť tradičný spôsob života v Honte, tradičné hodnoty našich predkov vo forme ukážok postupu ručnej žatvy a to od príchodu na pole, modlitby, cez kosenie, zvážanie, mlátenie, obed na poli, až po poďakovanie za úrodu.
Ďalšie ukážky sú zamerané na využitie slamy, pálenie drevného uhlia v míľach, opracovanie dreva a kameňa, pečenie chleba v kamenných peciach, ale i na spracovanie konope a vlny.
Toto všetko sa vykonáva v autentickom prostredí hrušovských lazov. Zároveň si každý návštevník môže sám vyskúšať prácu s kosou, cepmi, s drevom, slamou, s uhlím, vlnou, ale tiež ochutnať čerstvo upečený domáci chlieb z kamennej pece.
Zdôrazňuje sa nakladanie s hodnotami, ktorých bolo v minulosti poskromne, ale o to boli cennejšie. Pre starších je to určitá spomienka a pre mladších isté poučenie.
Žatva
Žatva patrila od nepamäti k najdôležitejším obdobiam roka – čas, keď sa spečatila celoročná práca na poli.
Na Hontianskej paráde uvidíte, ako sa kedysi obilie žalo a mlátilo – od najstarších spôsobov až po technické novinky svojej doby.
Predstaví sa ručné žatie kosou, pri ktorom sa klasy zrezávali a viazali do snopov, aj ručné mlátenie cepami, ktoré si vyžadovalo silu, rytmus a skúsenosť.
Chýbať nebude ani historická mláťačka, ktorá bude v plnej prevádzke – poháňaná stabilným motorom (stabilákom). Tieto stroje boli kedysi symbolom pokroku, pretože dokázali zrno z klasov vymlátiť rýchlejšie a s menšou námahou než ručné cepovanie.
Tento rok pribudne novinka – strojová žatva pomocou tzv. hršťovačky. Tento dômyselný stroj, pôvodne ťahaný koňmi a neskôr malými traktormi, dokázal odsekávať a ukladať obilie do úhľadných hrstí pripravených na viazanie. V svojej dobe výrazne uľahčil prácu roľníkov a stal sa predzvesťou modernej mechanizácie poľnohospodárstva.
Pečenie chleba v kamennej peci
Pečenie v kamennej peci bolo neoddeliteľnou súčasťou každodenného života. Správne vykúrenie pece si gazdiné overovali pomocou lepníkov – prvé sa nafúkli, posledné sa už len sušili, čo bol znak ideálnej teploty.
Lepníky sa pripravovali najmä ako jednoduché jedlo, často na raňajky, natreté masťou, maslom alebo podávané s tvarohom. Postupne sa ich pečenie viazalo najmä na sviatočné príležitosti, vďaka čomu sa zachovali dodnes ako Hrušovské lepníky.
Tie sa pripravujú ručne a pečú výlučne v kamenných peciach. Od roku 2022 majú chránené zemepisné označenie v rámci Európskej únie. Ochutnať ich môžete na viacerých miestach festivalu (Program na lazoch, Hrušovský a Lepníkový dvor)
Konope
Spracovanie konopí patrilo kedysi k bežným, no veľmi náročným domácim prácam, ktoré si vyžadovali skúsenosť, čas aj trpezlivosť. Na jar sa konope vysievali, počas leta postupne zbierali – najskôr samčie rastliny a neskôr samičie. Následne sa viazali do snopov a máčali v „močilách“, kde sa pomocou vody uvoľňovalo vlákno.
Po usušení nasledovalo lámanie, česanie, pradenie a nakoniec tkanie. Tento proces trval niekoľko mesiacov a bol neoddeliteľnou súčasťou života gazdiniek, ktoré si takto pripravovali materiál na výrobu odevov pre celú rodinu.
Na Hontianskej paráde vám hrušovské žienky priblížia jednotlivé fázy spracovania konopí a ukážu, ako sa z rastliny stáva látka.
Uhliarska míľa
Uhliarska míľa je uložená kopa dreva v tvare kužeľa, prikrytá zeminou a slamou, v ktorej sa pomaly a bez prístupu vzduchu spaľuje drevo na cenné drevné uhlie. Tento náročný proces vyžadoval veľkú trpezlivosť a skúsenosti, pretože míľa mohla horieť niekoľko dní až týždňov, v závislosti od veľkosti kopy a kvality použitého dreva. Drevné uhlie bolo kedysi nepostrádateľné – používalo sa pri kováčskej práci, výrobe nástrojov aj na kúrenie v domácnostiach.
V regióne Hont bolo uhliarstvo významným remeslom už od stredoveku. Husté lesy a ideálne podmienky tu dávali míliarom možnosť vyrábať uhlie, ktoré malo obrovskú hodnotu.
Hontianska paráda zohrala kľúčovú úlohu v zachovaní tohto remesla. V Hrušove, ktorý je poslednou obcou na Slovensku, kde sa toto remeslo udržalo, žijú majstri, ktorí ho ovládajú a odovzdávajú ďalej. Starí pamätníci, ktorí ešte zažili uhliarstvo v prirodzenom prostredí a ako chlapci chodievali so svojimi otcami a starými otcami stavať míle, už nežijú. Vďaka Hontianskej paráde však mali možnosť vychovať svojich nástupcov, ktorí dnes tradíciu uchovávajú a odovzdávajú mladým záujemcom.
Kamenársky kút
Kamenné stavby sa v Hrušove začali výraznejšie rozširovať v priebehu 19. storočia. Dôvodom bol najmä úbytok lesov, ale aj časté požiare, ktoré ničili pôvodné drevené domy. Kameň sa tak stal nielen dostupnejším, ale aj bezpečnejším stavebným materiálom.
Miestni kamenári patrili medzi zručných majstrov, ktorí vedeli kameň opracovať a použiť ho na stavbu pevných a trvácnych obydlí. Ich práca si vyžadovala fyzickú silu aj presnosť. V kamenárskom kúte uvidíte tradičné techniky opracovania kameňa, dozviete sa viac o histórii staviteľstva v regióne a môžete si vyskúšať, aká náročná táto práca v skutočnosti je.
Tesársky kút
Drevo patrilo k základným stavebným materiálom, no jeho spracovanie v regióne Hont nebolo jednoduché. Tvrdé listnaté dreviny si vyžadovali skúsených tesárov, ktorí ovládali prácu s tradičnými nástrojmi a vedeli drevo správne opracovať.
Tesári zohrávali dôležitú úlohu pri stavbe domov, hospodárskych budov aj rôznych konštrukcií. Ich práca bola fyzicky náročná, no zároveň precízna a remeselne hodnotná.
Počas festivalu uvidíte celý proces spracovania dreva – od hrubého opracovania kmeňa sekerou až po finálne úpravy pomocou tradičných nástrojov. Tesári sa s vami radi podelia aj o svoje skúsenosti a príbehy.
Kováčsky kút
Kováč bol kedysi nepostrádateľnou súčasťou každej dediny a často jediným profesionálnym remeselníkom v obci. Vyrábal a opravoval pracovné nástroje, hospodárske náradie, okúval vozové kolesá a podkúval kone či ťažný dobytok.
V Hrušove sa zachovala obecná kováčska vyhňa z druhej polovice 19. storočia, ktorá prešla rekonštrukciou a dnes slúži ako pripomienka tohto významného remesla. Nachádza sa tu aj pôvodné funkčné ohnisko s mechom a nákovou. Na Hontianskej paráde uvidíte ukážky kováčskej práce a spoznáte nástroje aj postupy, ktoré sa používali po generácie.
Detský remeselný kút
Aj deti boli kedysi prirodzenou súčasťou života na dedine – od útleho veku pozorovali prácu dospelých, napodobňovali ju a postupne si osvojovali rôzne zručnosti. Hra a tvorenie boli často prepojené s každodenným životom a tradíciami.
Na Hontianskej paráde na túto skúsenosť nadväzujeme prostredníctvom detského remeselného kútika, kde si najmenší návštevníci môžu vyskúšať rôzne tvorivé aktivity inšpirované ľudovou kultúrou. Čakajú ich jednoduché dielničky, folklórne omaľovánky, maľovanie na tvár či výroba drobných suvenírov.
Deti sa tak hravou formou zoznámia s tradíciami a odnesú si nielen vlastné výrobky, ale aj zážitky z festivalu.